Ako presvedčiť deti aby sa zdravo stravovali?

Ako presvedčiť deti, aby sa chceli stravovať zdravšie? Túto otázku si položil asi každý rodič. Hlavne v prípade ak chceme deťom obmedziť prístup cukru, ktorý nášmu telu vôbec neprospieva a spôsobuje ďaleko väčšie škody ako tuky. A teda pre zjednodušenie sa dnes budeme baviť o sladkostiach, ale ten istý princíp sa dá použiť pre akékoľvek zmeny v jedálnom lístku alebo aj trávenia voľného času.

Na začiatok si položme základy

Dieťa sa snaží prejavovať slobodnú vôľu v prostredí, v ktorom žije. A teda ak rodič chce aby dieťa sa správalo istým spôsobom, tak na začiatok sa týmto spôsobom bez výnimky musí správať aj rodič. To znamená že by mal vytvoriť prostredie kde dieťa nebude mať prístup k sladkostiam. Ak nemáme doma žiadne sladkosti, v tej chvíli je v tom prostredí dieťa slobodné, pretože sa k nim nemá ako dostať.

Na druhej strane ak rodič schováva sladkosti pred deťmi, ale sám si rád pochutí ak dieťa nie je nablízku, tak v tej chvíli rodič nie je správnym príkladom integrity pre dieťa a deti to dokážu vnímať. A teda to čo chceme od detí najprv musíme robiť my sami.

Je na zamyslenie súčasná posadnutosť tým, ako často máme strach aby sme nepribrali, alebo nemali nadváhu. Vo chvíli keď upriamujeme pozornosť na tieto myšlienky, tak vďaka tomu, nášmu podvedomiu vlastne hovoríme, že chceme mať nadváhu. Strach sa vždy mení na realitu. Otočme našu pozornosť a majme radosť z toho aké máme naše telo, hľadajme na našom tele a v každom kúsku potravy potešenie a radosť.

Všetko čo robíme musí byť založené na radosti, hre a užívaniu si života

A teda neupriamujme pozornosť na obmedzovanie dieťaťa aby jedlo menej nezdravého jedla. Upriamujme pozornosť na to aby jedlo viacej zdravého. Nesnažme sa ho viesť aby robilo niečo menej, čo mu neprospieva. Veďme ho k tomu aby robilo viacej to, čo mu prospieva a buďme mu príkladom.

Ako na to?

Priznajme si otvorene, kto z nás má rád ak mu niekto hovorí čo má jesť? V skutočnosti takéto snahy končia tým, že sa nám to čo nás nútia jesť, skôr sprotiví. Ak v dospelosti nemáme radi niektoré jedla, tak je to často práve preto, že nás ich niekto niekedy nútil jesť.

Na druhej strane si spomeňte na situáciu, keď ste ako dieťa dostali od dospelého možnosť robiť dospelácku prácu. Alebo keď ste takúto možnosť dali vaším deťom. Tá hrdosť v ich očiach, že môžu robiť dospelácku prácu, je úžasná a vrhnú sa do toho maximálne ako dokážu.

A to je presne to čo by sme mali využiť…

Skúste si spraviť iba dospelácke jedlo, ktoré deťom nedáte, lebo je iba pre dospelých. Verím že nebude dlho trvať a deti si ho sami budú pýtať, alebo aspoň skúmať čo je v ňom také špeciálne, čo oni nemôžu. Pretože deti nás pozorujú.

Na začiatok ich nenechajte jesť vaše jedlo

Budujte v nich zvedavosť istú dobu, povedzte im že im to určite chutiť nebude a až keď budú hodne vytrvalé, až potom im dovoľte to jedlo vyskúšať. A potom buď im to bude chutiť, alebo povedia že to nechutí až tak zle ako si mysleli.

Deti sa radi hrajú a dokážu geniálne používať svoju predstavivosť. To sa dá znova využiť. Pretože vtedy môžeme jedlo prepojiť s niečím, čo ich baví a čo robia radi.

Páčia sa vašim deťom nejaké hry, alebo filmy? Vymyslite a dekorujte jedlo v téme hry alebo filmu.

Chcete aby sa dieťa nadchlo pre nejakú činnosť alebo výlet? Spojte to s predstavivosťou. Môžete meditovať ako Majster Yoda v hviezdnych vojnách a môžete to volať hra na Yodu. Alebo ísť do prírody hľadať záhady a stratené pyramídy.

Možnosti sú limitované iba našou dospeláckou fantáziou

Máte nejaké osvedčené skúsenosti ako pomocou hry a predstavivosti ste inšpirovali svoje deti k niečomu, do čoho sa im nechcelo? Podeľte sa o svoje skúsenosti v diskusii.

Zakladateľ komunity Let's Make Today. Mojou víziou je efektívny vzdelávací systém, vďaka ktorému sa schopnosti, ktoré deti majú v rannom detstve rozvinú a nie potlačia. Viacej sa o mne dočítate tu.
Komentáre
  1. Lukáš píše:

    Ahoj Miloš, děkuji za článek. Máme doma dvě malé dcery (4 a 8 let)… no někdy je dost těžké je zapojit do nápadu, která mám já a ne ony samy. Tvůj článek mě zaujal – propojit „povinnosti“ s tím, co mají rády. Například matematiku s Harry Potterem? 🙂 Určitě budu zkoušet různé možnosti, které zmiňuješ..

  2. Miloš Kováč píše:

    Ahoj Lukáš. Skutočne to funguje. Nám sa takto napríklad podarilo zo synom spoločne vyrátať objem kruhového bazéna do ktorého sme potrebovali dať nejaké prísady na prečistenie a nevedeli sme koľko vody tam je. A keďže sa chcel sa ísť kúpať tak pomáhal veľmi rád. Na druhý deň hrdo išiel do školy za učiteľom matematiky a ukazoval mu čo sa doma naučil. A to bol iba druhák na ZŠ.

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité len na účely spracovania tohto komentára. Zásady spracovania osobných údajov